Učiteľstvo nie je poslanie

Autor: Erich Mistrík | 2.7.2011 o 11:10 | Karma článku: 16,57 | Prečítané:  5223x

Všetci si myslíme, že byť učiteľom je nejaké špeciálne povolanie, dokonca poslanie: Človek musí mať rád deti, musí zabudnúť na vlastný život a obetovať sa, dať svojim žiakom všetko. Na to samozrejme potrebuje veľký učiteľský talent, preto nemôže byť hocikto učiteľom. Toto presvedčenie však považujem za mýtus, na ktorom je len časť pravdy.

Myslím, že jedinou časťou pravdy na tomto mýte je to, že človek musí mať rád deti (mať rád ľudí), aby mohol učiť. Všetko ostatné je len znevažovaním tohto zamestnania.

Prečo znevažovaním? Ak je učiteľstvo naozaj len, či hlavne, povolaním a poslaním, skutočne preň stačí obyčajný, možno veľký talent. Niekto proste dostal - od Boha, od Prírody, geneticky zdedil - schopnosti pre učiteľovanie, schopnosti pochopiť, milovať a vzdelávať deti.

Lenže načo potom máme všetky tie fakulty vysokých škôl, kde sa študuje päť rokov, aby sa človek stal učiteľom? Lebo nato, aby sa človek stal dobrým učiteľom, potrebuje veľa získať. A tu sa končí mýtus o poslaní:

Učiteľ by mal veľa vedieť zo psychológie - ako by inak porozumel svojim žiakom? Len láska, intuícia a vcítenie do ich duší nestačí.

Mal by veľa vedieť z pedagogiky - ako inak by rozumel tomu, ako sa jeho žiaci učia? Ako by inak porozumel, že rôzni žiaci sa učia rôznymi spôsobmi?

Mal by dobre poznať predmet, ktorý učí a neustále sledovať jeho vývoj - ako inak by mohol odovzdať deťom to najnovšie zo svojho odboru? Ako inak by v deťoch vzbudil zvedavosť a chuť napredovať, ak sám nenapreduje?

Mal by vedieť, ako ich to naučiť. Bez toho by len prednášal obsah predmetu, a to by žiaci možno lepšie zvládli tým, že by si veci sami prečítali (či našli na internete). Učiteľovi nestačí dokonca ani len vedieť, ako ich to naučiť, on to musí aj zvládnuť, musí mať schopnosti naučiť ich to. Mal by uvažovať o svojich hodinách, aby si uvedomoval, aké skúsenosti sa mu ponúkajú, aby sa sám učil zo svojich skúseností. Máloktorý učiteľ skutočne dokáže učiť od prvého dňa, čo sa postaví pred deti.

A to všetko nezíska človek „od Boha", pri narodení, geneticky. Všetko je výsledok poctivej prípravy na zamestnanie učiteľa. Zamestnanie, ktoré ďaleko presahuje „obyčajné" povolanie, či nejaké veľké poslanie.

„Obyčajný" talent či lásku k ľuďom treba v mnohých profesiách. Podľa všeobecnej predstavy talent stačí povedzme na to, aby sa človek stal umelcom. Ale načo potom máme všetky tie umelecké školy a tých majstrov, ktorí učia mladé talenty, ako sa stať veľkým umelcom? Vzťah k ľuďom musí mať napríklad aj lekár. Keď nám predpisuje lieky, očakávame od neho, že nám porozumie ako ľuďom. Ale predsa od neho žiadame oveľa viac - profesionalitu.

Vzťah k ľuďom, teda určitý talent, musí mať aj vrcholový manažér, alebo aj vedúci menšieho oddelenia - inak sa im firma alebo oddelenie rozsypú. A predsa pri nich nehovoríme, že ich profesia je povolaním, alebo že je ich poslaním viesť ľudí. Žiadame od nich množstvo profesionálnych zručností a vedomostí. Vzťah k ľuďom musí mať aj majster na stavbe, ktorý svojim chlapom rozdeľuje robotu - a predsa od neho žiadame aj to, aby rozumel stavbe a aby dokázal jej vznik profesionálne riadiť. Aj učiteľ riadi - riadi triedu a učenie svojich žiakov. Aj učiteľ používa množstvo profesionálnych zručností a schopností.

Prečo neuvažujeme o učiteľoch ako o profesionáloch vo svojom odbore? Ľudia budú kopať do učiteľov okrem iného dovtedy, kým nepochopia, že učitelia sú takými istými profesionálmi ako ľudia vo všetkých iných profesiách. Aj učitelia potrebujú množstvo profesionálnych schopností, až vtedy sa stávajú Pánmi Učiteľmi, Paniami Učiteľkami.

Samozrejme, ako všade, aj medzi učiteľmi sú špičkoví a tvoriví profesionáli i mechanicky opakujúci rutinéri. Tiež sú medzi nimi šlendriáni aj snaživci, lajdáci i povrchní ulievaci, novátori i konzervatívci, byrokrati i takí, ktorým ide o žiakov. Sú medzi nimi aj takí, čo nemajú radi svojich žiakov, aj takí, čo obetujú pre žiakov = pre svoj prácu, všetko. Sú medzi nimi aj podvodníci, ale aj takí, ktorí úprimne veria svojim žiakom a robia si svoju prácu poctivo.

Povolanie a poslanie je len malá časť ich vysoko kvalifikovanej práce. Ak zdôrazňujeme, že táto práca jej poslaním, asi len zdôrazňujeme jej morálny význam pre nás všetkých. Ale rovnaký morálny význam má aj povolanie stavbyvedúceho (aby sa nám dom nezrútil na hlavy), aj povolanie rušňovodiča (aby nás bezpečne doviezol do cieľa), aj povolanie premiéra (aby nám vytváral podmienky na spokojný život), aj povolanie novinára (aby nám pomáhal zorientovať sa vo svete).

Všetci máme svoje poslanie, ale všetci potrebujeme značnú dávku profesionality.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Smer má nových podpredsedov, delegáti podporili aj Kaliňáka (minúta po minúte)

Dušan Čaplovič a Pavol Paška končia ako podpredsedovia strany.

DOMOV

Odhalila kauzu predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

KULTÚRA

Milan Lasica: Už nemôžem umrieť predčasne

Keby som mohol, správal by som sa úplne inak, tvrdí.


Už ste čítali?