Pred pár dňami ju dali na medzirezortné pripomienkovanie. Je celkom logické, že súčasné ministerstvo prichádza s novou koncepciou. Veď našim základným a stredným školám treba skutočne dať modernú podobu. Človeka to poteší, preto som sa začítal...
...A stratil som sa.
Stratil som sa v stovkách odrážok, poznámok, jedno-dvoj riadkových vyjadrení. Valili sa na mňa z textu bez prestávky. Na niekoľkých stranách boli ešte aj precízne očíslované zákonné opatrenia, ktoré autori koncepcie navrhujú (3.1.1.-3.1.42; 3.2.1-3.2.5; 3.3.1-3.3.7; 3.4.1.-3.4.10; 3.5.1.-3.5.7 atď. - ako ukážka to stačí).
Koncepcia čitateľovi sugeruje, že nášmu školstvu pomôžu desiatky, stovky drobných krokov. Možno aj majú autori koncepcie pravdu, ale v ich pravde sa nejako strácajú súvislosti týchto krokov. Hlavne je ťažké zachytiť víziu rozvoja školstva, základné posolstvo ministerstva, cieľový stav školstva. - Okrem piatich veľmi abstraktných bodov na úvod, typu „Kvalitná výchova a vzdelávanie".
Akoby sa modernizácia našich škôl zakladala len na drobných opatreniach. Akoby nemala vychádzať z nejakej veľkej a zásadnej predstavy o budúcnosti našich detí a spoločnosti. Akoby vôbec nemala smerovať k nejakému veľkému cieľu. Materiál je súborom opatrení, v ktorých sa stráca skutočný záujem o deti, o ich rodičoch ani nehovoriac.
Pri čítaní prvých desiatich strán som napríklad získal pocit, že jedným zo zásadných problémov nášho školstva je preplácanie dopravných nákladov.
Podľa celého dokumentu mám pocit, že najväčším problémom nášho školstva je priveľa byrokracie.
Dozvedel som sa však, že sa má „Realizovať Projekt znižovania administratívnej záťaže učiteľov a riadiacich zamestnancov základných a stredných škôl". Nuž, asi si naivne myslím, že odbúranie byrokracie je jednoduché: Stačí, aby sa úradníci denne zamýšľali, či skutočne potrebujú ten výkaz, ktorý práve žiadajú od svojich podriadených. Neviem, načo je kvôli tomu potrebný Projekt. Ani si neviem predstaviť, ako môže jediný Projekt vyriešiť taký zložitý systém, akým je administratíva v školstve. Ale asi treba uveriť, keď si koncepcia stanovila za cieľ: „znížiť administratívnu záťaž škôl na minimálnu možnú mieru". Aká pekná veta a ako často ju počúvame.
Dozvedel som sa, že sa majú zlepšiť „podmienky tvorby a využívania digitálneho obsahu". Doteraz som si myslel, že ak sa má niečo počítačové dostať do škôl, tak sú to digitálne nástroje, alebo digitálne spracovaný učebný obsah, prípadne metódy vyučovania podporované digitálnou technológiou. Ale digitálny obsah?
Pocítil som predsudky skryté v slovenskej spoločnosti, keď sa spomína „nepriamy záujem o segregáciu zo strany Rómov; xenofóbia majoritnej spoločnosti" a hneď za tým „prirodzená obrana majoritnej spoločnosti pred neprispôsobivými spoluobčanmi (zlá hygiena, krádeže, fyzické napádanie atď.)". Všimnime si, kto má záujem o segragáciu. Všimnime si, že existencia xenofóbie sa len konštatuje, zatiaľ čo ochrana sa hodnotí ako prirodzená. Okrem toho tu ako neprispôsobiví občania automaticky vychádzajú - Rómovia.
Nepochopil som, čo je to „informačná nerovnosť" v školstve.
V koncepcii, čo sa má ešte len prijať, sú návrhy na opatrenia, ktoré sa už realizujú, napr.: „definovať rámcové učebné plány globálne bez členenia na ročníky". - Štátny pedagogický ústav totiž už vyškrtal označenia ročníkov zo Štátneho vzdelávacieho programu.
Prečítal som si veľa viet, z ktorých sa mi zakrútila hlava, ako napr.
„podliehanie zamestnancov zariadení výchovného poradenstva a prevencie tlaku rodičov na vydanie odporúčania o odklade plnenia povinnej školskej dochádzky aj napriek tomu, že je dieťa školsky spôsobilé"; alebo -
„kritériá prijatia do stredných škôl neumožňujúce prijať absolventa špeciálnej základnej školy do strednej odbornej školy ani ak by úspešne vykonal prijímacie skúšky na základe skutočnosti, že nezískal nižšie stredné vzdelanie".
Kto trochu pozná pozadie práce textových editorov, získa podozrenie, že materiál vznikal skladaním častí od rôznych autorov z rôznych počítačov. Aj pohľad na štylistické charakteristiky textu posilňuje toto podozrenie. Dúfam, že sa mýlim, lebo skladačka by vôbec nebola vhodnou cestou pre formovanie koncepcie školstva.
Nenašiel som ani jednu z 26 príloh, na ktoré sa dokument odvoláva. Znamená to, že v medzirezortnom pripomienkovaní nie sú potrebné?
Možno som z tridsať stranového textu nekorektne vytrhol zopár detailov. Dôležité je však hlavne niečo iné:
V koncepcii sú výborné myšlienky, podnety, nápady, realizovateľné kroky. Dokonca postupuje systematicky, v poradí - problémy, ich príčiny, navrhované zmeny. Avšak výborné myšlienky sa strácajú v stovkách drobných či väčších opatrení, v hluku slov a viet, v ťažkopádnych štylizáciách úradníckeho jazyka. Koncepcia ako celok je súborom slabo prepojených čiastkových návrhov. Akoby v ich pozadí chýbal koncepčný, celostný pohľad.
Je pochopiteľné, že niekoľko ľudí na Slovensku sa začudovalo. Mimovládne organizácie zverejnili Otvorený list k tejto koncepcii a opäť (už po koľký raz?) ukázali, že ich pohľady na rozvoj školstva treba brať vážne. V otvorenom liste totiž upozorňujú na zásadný fakt - existujú dve koncepcie.
Koncepciu, o ktorej píšem, si evidentne objednalo ministerstvo školstva. Záhadou však zostáva, prečo sa koncepcia objavila v rovnakom čase ako iná koncepcia, Štart k novej kvalite vzdelávania.
Autorkami druhej koncepcie sú totiž odborné poradkyne štátneho tajomníka. Môžeme mať aj k tomuto druhému materiálu výhrady, je však ucelený a postihuje situáciu v školstve skutočne koncepčne a komplexne, oveľa koncepčnejšie ako „oficiálny" materiál ministerstva. Prečo sa tá nedostala do pripomienkového konania medzi rezortami?
Ktorá z koncepcií je vlastne oficiálna? Ktorá koncepcia sa má realizovať?
Je zvláštne, že koncepcia, ktorú vytvorili poradkyne vedenia ministerstva, stojí proti oficiálnej koncepcii ministerstva. Kto určuje koncepčné zámery ministerstva? Vedenie ministerstva so svojimi poradcami a poradkyňami, alebo vedenie ministerstva so svojimi úradníkmi?
Vo vzduchu visí ešte jedna otázka: Koho vlastne a za čo platí ministerstvo školstva? Čím chce ministerstvo pomôcť našim školám?
